V máji tohto roku organizovala Verejná komora Ruskej federácie (ďalej len VKRF, rus. Общественная Палата Российской Федерации) prostredníctvom Ruského veľvyslanectva na Slovensku už druhú fotografickú súťaž s názvom „Naše spoločné víťazstvo“ (Наша общая победа), do ktorej mohol poslať fotku každý občan Slovenskej republiky. Jedinou podmienkou súťaže bolo, aby na fotke bolo niečo slovenské, niečo ruské a aby sa to nieslo v duchu spomienky na pamiatku obetiam druhej svetovej vojny (v Rusku – Veľkej vlasteneckej vojny). O súťaži som sa dozvedel koncom mája prostredníctvom stránky Ruského veľvyslanectva na sociálnej sieti Facebook, a tak som najbližší víkend nasadol spolu s kamarátkou na vlak do nášho hlavného mesta a zamieril si to na Slavín, bratislavskému pamätníku sovietskych vojakov, padlých počas druhej svetovej vojny na území západného Slovenska. Keďže nie som fotograf, ani sa foteniu nevenujem, urobil som v ten upršaný deň iba zopár fotiek, a tú, ktorá sa mi páčila najviac, som poslal do súťaže. Neočakával som žiadny úspech, no na srdci ma hrial pocit z toho, že aj ja som mohol byť súčasťou tejto peknej akcie. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď mi po skončení súťaže telefonoval z ruského veľvyslanectva ruský atašé na Slovensku so správou, že odborná porota vybrala moju fotku a vyhral som týždňový zájazd do Moskvy.
Od telefonátu uplynul mesiac a 12.7. som už sedel v lietadle spoločnosti Víťazstvo (rus. Победа) do hlavného mesta Ruskej Federácie, do Moskvy. Spolu so mnou leteli ďalší traja víťazi tejto súťaže. Treba podotknúť, že Ruské veľvyslanectvo na Slovensku ku všetkému pristupovalo veľmi profesionálne (pri vybavovaní víz telefonovali, či bolo všetko v poriadku, či neboli problémy s letenkami, či vyhovuje dátum zájazdu atď.) a nakoniec nám popriali šťastnú cestu a príjemné zážitky.
Na letisku v Moskve nás už čakal sprievodca z VKRF, pán Valerij Nikolajev, ktorý bol s nami celý týždeň od rána do noci. vítal nás na letisku a keď sme odchádzali, na letisku sa s nami lúčil. Je to sympatický pán, ktorý sa vždy usmieva a na naše otázky, ktoré sme mu kládli prakticky nepretržite, s potešením dával vyčerpávajúce odpovede.
Ubytovali nás v hoteli Izmailovo Alpha, čo je štvorhviezdičkový hotel hneď vedľa Izmailovského kremľa, kde sa nachádza jeden z najlepších trhov v Moskve, na ktorých je možné s obchodníkmi zjednávať ceny za rôzne suveníry. Na začiatku nášho pobytu nás čakala oficiálna audiencia v budove sídla Verejnej komory Ruskej federácie, ktorá bola usporiadateľom súťaže. Debatovali sme o rôznych témach súčasného diania vo svete, zhodli sme sa na tom, že je dôležité nezabúdať na historické udalosti, a hľadali sme mosty spolupráce medzi našimi krajinami a národmi.
Po oficiálnom privítaní nás už čakala Moskva v svojej plnej kráse. Medzi najkrajšie miesta, ktoré sme navštívili, patrí Chrám Krista Spasiteľa (rus. Храм Христа Спасителя), čo je najväčší pravoslávny chrám na svete, nachádzajúci sa na brehu rieky Moskva. Ďalšou zastávkou bola Štátna Tretiakovská galéria (rus. Государственная Третьяковская галерея), teda umelecké múzeum, založené v roku 1856 ruským zberateľom umenia Pavlom Michajlovičom Tretiakovom. Táto galéria sa radí k najznámejším svetovým obrazárňam a vlastní jednu z najväčších zbierok ruského výtvarného umenia. V nej sme strávili približne 5 hodín, pretože vidieť na vlastné oči diela ako Ráno v borovicovom lese (autor Ivan Ivanovič Šiškin) alebo Traja bohatieri (autor Viktor Michajlovič Vasnecov) bolo neuveriteľné. Sú to diela, ktoré poznáte, počujete o nich niekoľkokrát, no keď ich vidíte naživo, ste v nemom úžase a iba obdivujete.
Medzi naše ďalšie zastávky v Moskve patrilo Červené námestie, MoscowCity (rus. Москва-Сити, skr. MMDC; doslova Moskovské medzinárodné obchodné centrum), Kremeľ, Archanjelský chrám (rus. Архангельский собор), ktorý je jedným z troch chrámov na Chrámovom námestí a patrí k architektonicky najmladším pravoslávnym chrámom v moskovskom Kremli. Keďže celý týždeň bolo exotických 35°C, plavba loďou po rieke Moskva bola veľmi príjemná a s krásnym výhľadom na mesto sme si na nej výborne oddýchli. Prechádzka po VDNCH (skanzen socialistickej architektúry, rus. ВДНХ – Выставка достижений народного хозяйства), návšteva Múzea kozmonautiky (rus. Музей космонавтики) s raketoplánmi a modulmi v mierke 1:1, všetko pod zemou, oceanária Moskvarium (rus. Москвариум) s kosatkami sme boli každý deň nasýtení neskutočnými a nádhernými zážitkami, po ktorých sa nám ani nedalo zaspať. Toto bola moja tretia návšteva Moskvy, takže som si zvykol na to, že elektráreň v meste vyzerá ako budova zo sci-fi filmu, vlaková stanica ako zámok z rozprávky a že nájdenie ohorku cigarety na zemi je ako „výhra“ v stávkovej kancelárii. Pre mojich troch spolucestujúcich, ktorí navštívili Moskvu po prvý raz, to bolo niečo neuveriteľné a niečo, s čím absolútne nerátali. Ako oni sami povedali, z televízie videli vždy niečo iné. Preto by som chcel odporučiť každému, kto by chcel vidieť krásny súlad medzi historickými pamiatkami a modernou architektúrou, zistiť ako to v tejto obrovskej krajine naozaj vyzerá, a nie, ako to vidia cez monitory a televíziu, aby neváhali, navštívili Moskvu a na vlastné oči uvideli a pocítili ducha tejto nádhernej kultúry.
Zdroj: Igor Cintula
    |