Výsledky prijímacej skúšky na študijný program psychológia
Bakalárske štúdium, denná formaBakalárske štúdium, externá formaMagisterské štúdium, denná formaMagisterské štúdium, externá forma
Výsledky sú zverejnené anonymizovane. Svoj výsledok nájdete pod prideleným identifikačným kódom. Kódy sú zoradené vzostupne.
Pre výber uchádzačov boli smerodajné len výsledky prijímacej skúšky, nezohľadňujú sa študijné výsledky z predchádzajúceho štúdia.
Rozhodnutie o prijatí/neprijatí na štúdium Vám bude zaslané najneskôr do konca júna 2025.
V dňoch 15. až 28. mája 2025 sa Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave stala dejiskom mimoriadne významného medzinárodného podujatia. V rámci projektu Erasmus+ 2022-1-SK01-KA171-HED-000069533 fakulta privítala akademických pracovníkov a pracovníčky z dvoch partnerských inštitúcií – Dar es Salaam University College of Education (DUCE) z Tanzánie a Mount Kenya University (MKU) z Kene. Cieľom mobility bolo nadviazanie a prehĺbenie bilaterálnej spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a výmeny skúseností.
Odborné a strategické stretnutia: Otvárame dvere spolupráci
Dňa 15. mája sa uskutočnili dve úvodné pracovné stretnutia – s delegáciami z DUCE a MKU. Delegáciu DUCE tvorili významní akademici: Dr. Mabula Nkuba, Dr. Joel Jonathan Kayombo, Dr. Christina Raphael, Dr. Joseph Njiku a Dr. Cecilia Swai. V mene FF UCM sa na stretnutí zúčastnila dekanka fakulty doc. Mgr. Mariana Sirotová, PhD., prodekanka pre zahraničné vzťahy doc. PaedDr. Monika Hornáček Banášová, PhD., a vedúca Katedry pedagogiky Mgr. Veronika Michvocíková, PhD.
Predstaviteľky FF UCM detailne priblížili štruktúru fakulty, študijné programy, organizačný rámec pedagogickej prípravy a možnosti študentských a zamestnaneckých mobilít. Partneri sa dohodli na budúcej vedecko-výskumnej spolupráci, spoločných publikáciách a výmenách v rámci doktorandského štúdia.
Delegácia MKU bola oficiálne privítaná rektorkou UCM prof. Katarínou Slobodovou Novákovou, PhD., spolu s Mgr. Pavlom Miškaříkom, PhD., a Mgr. Lukášom Kurajdom, PhD. Diskutovalo sa o harmonograme nasledujúcich dní, logistike a očakávaniach zúčastnených strán.
Kultúra ako most medzi kontinentmi
Program bol doplnený o bohaté kultúrno-poznávacie aktivity. Už 16. mája delegácie navštívili hrad Beckov, Kláštor pod Skalkou a Čičmany, kde sa im priblížila slovenská história, architektúra i folklór. Ďalšou zastávkou bol hrad Červený Kameň (19. mája), kde si hostia z Tanzánie a Kene mohli porovnať kultúrne rozdiely a paralely medzi regiónmi.
V závere týždňa, 23. mája, sa konal gastroworkshop, ktorý ponúkol ochutnávku tradičných slovenských jedál a nápojov – od bryndzových halušiek cez pirohy až po domáce koláče. Hostia ocenili nielen chuťovú rozmanitosť, ale aj pohostinnosť slovenských organizátorov.
Návštevy vzdelávacích inštitúcií: zdieľanie praxe a skúseností
V nasledujúcich dňoch sa partneri zúčastnili odborných návštev školských zariadení:
- 21. mája navštívili ZŠ s MŠ Námestie Slov. uč. Tovarišstva, kde sa oboznámili s fungovaním slovenského základného školstva. Zúčastnili sa aj vyučovania anglického jazyka, kde prebiehala živá diskusia so žiakmi o živote v Afrike.
- 22. mája sa konala návšteva Strednej priemyselnej školy technickej v Trnave, kde hostia videli technické vybavenie školy a výstupy praktickej výučby. Študenti školy prezentovali vlastné technologické projekty, čo bolo pre partnerov inšpiratívne.
Summer School: Veda ako univerzálny jazyk
V dňoch 22. – 23. mája sa uskutočnila medzinárodná letná škola výskumu v spoločenských a humanitných vedách – Summer School, ktorej hlavným organizátorom bol Mgr. Pavel Miškařík, PhD. s podporou kolegov z FF UCM. Program priniesol viac než 10 prednášok odborníkov z UCM, MKU, DUCE i Goetheho univerzity vo Frankfurte.
Prednášky sa venovali rôznym výskumným metodológiám – od výziev v orálnej histórii, cez politický a náboženský výskum v Afrike, až po otázky výskumnej etiky. Letnej školy sa zúčastnili kolegovia z FF UCM, Karlovej univerzity, ako aj z Kene a Tanzánie.
Rozšírenie spolupráce: viac fakúlt, viac možností
Záver mobility sa niesol v duchu prepojenia ďalších fakúlt UCM:
- Fakulta zdravotníckych vied – rokovania o možnej spolupráci v oblasti fyzioterapie a praktickej výučby.
- Fakulta masmediálnej komunikácie – návšteva špecializovaných učební, diskusia o spoločných projektoch v oblasti médií.
- Fakulta sociálnych vied – predbežné dohody o zintenzívnení výmeny odborníkov a spoločného výskumu.
- Katedra psychológie FF UCM – plánovanie spoločných projektov v oblasti duševného zdravia, výskum psychickej pohody študentov a odborných pracovníkov.
Erasmus+ ako nástroj globálnej akademickej integrácie
Dňa 28. mája sa uskutočnilo záverečné stretnutie s vedením UCM. Prítomná bola rektorka univerzity prof. Katarína Slobodová Nováková, PhD., prorektorka pre vedu a výskum prof. Ildikó Matušíková, PhD. a zástupcovia jednotlivých katedier. Spoločne vyhodnotili priebeh mobility a zhodli sa, že projekt nielen splnil, ale prekročil očakávania – priniesol nové partnerstvá, podnietil vznik výskumných tímov a otvoril cestu k ďalším výmenným programom.
Erasmus+ mení univerzity – aj životy
Tento projekt je živým dôkazom, že Erasmus+ nie je len o cestovaní, ale predovšetkým o výmene poznatkov, vzájomnom rešpekte a budovaní trvácnych vzťahov medzi akademickými komunitami rôznych krajín a kontinentov. FF UCM v Trnave je hrdá, že mohla byť súčasťou tohto dôležitého medzinárodného dialógu – a už teraz sa teší na ďalšie spoločné kroky.
2. – 4. júna 2025 sa uskutočnil 6. ročník medzinárodného vedeckého kongresu GranaSlavic, ktorý organizovalo Oddelenie slovanskej filológie a Centrum slovanských kultúr Granadskej univerzity. Výsledky svojej vedecko-výskumnej činnosti prezentovalo 300 účastníkov z celého sveta. Hlavným spíkrom bol držiteľ mnohých literárnych ocenení, ruský spisovateľ Michail Šiškin, žijúci a pôsobiaci vo Švajčiarsku. Hlavnou tézou jeho plenárneho vystúpenia bolo konštatovanie, že dochádza k prechodu od ruskej literatúry k literatúre v ruštine.
Katedru rusistiky FF UCM v Trnave reprezentovali doc. PhDr. Andrea Grominová, PhD., prof. PhDr. Josef Dohnal, CSc., doc. Mgr. Olga Iermachkova, PhD., PaedDr. Marianna Figedyová, PhD. a interná doktorandka katedry Mgr. Alina Urazbekova.
Doc. Grominová prednášala na tému slobody ako najdôležitejšej duchovnej hodnoty umelca, ktorú deklaruje súčasná ruská poetka a filologička Oľga Sedakovová. Prof. Dohnal sa vo svojom príspevku zamýšľal nad vymedzením žánru distopie, satiry alebo paródie v prípade diela „Учёное путешествие на Медвежий остров“ O. I. Senkovského. Doc. Iermachkova poukázala na aktuálny stav výučby ruského jazyka na slovenských univerzitách; dr. Figedyová oboznámila kolegov s inscenáciou divadelnej hry „Vassa“ M. Gorkého na scéne Slovenského národného divadla. Doktorandka Mgr. Urazbekova sa podelila o výsledky svojho výskumu v rámci pripravovanej dizertačnej práce, a to o obraz antiprísloví v komentároch k videám sociálno-politickej orientácie na sociálnej sieti YouTube. Doc. Grominová a prof. Dohnal boli zároveň členmi vedeckého výboru kongresu.
Slavistický kongres GranaSlavic sa koná raz za päť rokov a aj tento ročník prispel k rozšíreniu nových poznatkov k diskutovaným aktuálnym vedeckým problémom, ale aj nadväzovaniu kontaktov s kolegami mnohých slavistických a rusistických pracovísk.
Vážené študentky, vážení študenti,
pozorne si preštudujte pokyny v nasledovnom dokumente a zrealizujte všetky kroky na vytvorenie úspešného zápisu na štúdium.
Zapísať sa na štúdium môžete do 30. 06. 2025.
Okrem zapísania sa na štúdium je potrebné si zapísať aj predmety do zápisného listu na akademický rok 2025/2026.
Zápis predmetov je možné zrealizovať v termíne od 7.7.2025 do 31.7.2025.
Návod na zápis predmetov (videonávod - odkaz)
Zoznam predmetov pre Bc. štúdium (bude prístupný po 1.7.) (odkaz)
Zoznam predmetov pre Mgr. štúdium (bude prístupný po 1.7.) (odkaz)
V zmysle Vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 246/2019 Z. z. o postupe získavania vedecko-pedagogických titulov alebo umelecko-pedagogických titulov docent a profesor a v zmysle Zákona č. 93/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dekanka Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave oznamuje, že dňa 10. 6. 2025 o 11:00 hod. sa na Filozofickej fakulte UCM v Trnave, v Akademickom klube, uskutoční habilitačná prednáška PhDr. Jany Pecníkovej, PhD., odbornej asistentky na Katedre romanistiky FF UMB v Banskej Bystrici, na tému „Dynamika bilingvizmu v sociokultúrnom kontexte: Vplyv jazykového a kultúrneho kontaktu na vývoj bilingválnych detí a udržanie dedičného jazyka“ a obhajoba habilitačnej práce s názvom „Rozvoj a podpora bilingvizmu detí v interkultúrnom prostredí“ v odbore habilitačného konania a inauguračného konania 7357 (2.1.32) cudzie jazyky a kultúry.
V zmysle Vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 246/2019 Z. z. o postupe získavania vedecko-pedagogických titulov alebo umelecko-pedagogických titulov docent a profesor a v zmysle Zákona č. 93/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dekanka Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave oznamuje, že dňa 10. 6. 2025 o 8:30 hod. sa na Filozofickej fakulte UCM v Trnave, v Akademickom klube, uskutoční habilitačná prednáška Mgr. Ivany Pondelíkovej, PhD., odbornej asistentky na Katedre anglistiky a amerikanistiky FF UCM v Trnave, na tému „Skúmanie efektívnosti generatívnych nástrojov umelej inteligencie pri zlepšovaní zručností vo výučbe anglického jazyka a anglofónnych kultúr“ a obhajoba habilitačnej práce s názvom „Zlepšovanie vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. Priekopnícke nástroje umelej inteligencie na dosiahnutie excelentnosti vo vzdelávacom procese anglického jazyka a anglofónnych kultúr“ v odbore habilitačného konania a inauguračného konania 7357 (2.1.32) cudzie jazyky a kultúry.
Program letnej školy nájdete tu: Program
V dňoch 9. – 11. mája 2025 sa v Helsinkách konal tretí ročník „Konferencie mladých filológov“, ktorú zorganizovali katedry slavistiky Tallinnskej, Tartuskej a Helsinskej univerzity. Na podujatí sa zúčastnili vedci z USA, Švédska, Fínska, Nemecka, Talianska, Švajčiarska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Českej republiky, Izraela a Slovenska. Univerzitu svätého Cyrila a Metoda v Trnave (a Slovensko vôbec) reprezentovala Alina Urazbeková, poslucháčka 2. ročníka doktorandského štúdia na Katedre rusistiky, s príspevkom „Lingvokreativita komentátora v súčasnej ruskojazyčnej praxi internetového diskurzu“, ktorá úspešne prešla procesom výberu príspevkov. Tie budú publikované v budúcoročnom zborníku v rámci elektronickej edície „Ruská filológia 35. Zborník vedeckých prác mladých filológov“.
Konferencia sa uskutočnila na neuveriteľne vysokej organizačnej a vedeckej úrovni. Podujatie otvoril profesor Iľja Vinickij z Princetonskej univerzity (USA) s prednáškou „Štít identity: A.S. Puškin a ruský nacionalizmus“, a druhý deň podujatia sa začal plenárnou prednáškou profesorky Jekateriny Protasovovej z Helsinskej univerzity (Fínsko) s názvom „Jazyková rozmanitosť umeleckých textov“. Výsledky svojho bádania prezentovali študenti bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia v jazykovej, literárnovednej a kulturologickej sekcii. Počas konferencie bola predstavená aj kniha „Romantické Fínsko“ (editor Nikita Drozdov).
Vo Fínskej národnej knižnici sa nachádza slávna Slovanská knižnica, ktorú v roku 1841 založil Jakov Grot. Harmonogram jednotlivých sekcií umožnil účastníkom konferencie využiť možnosť práce aj v čitárni.
Viac informácií o konferencii možno nájsť na webovej stránke: https://blogs.helsinki.fi/helsinkitartu-rus/.
Veľmi nás teší, že študenti a kolegovia z našej fakulty, Fakulty sociálnych vied i Inštitútu manažmentu využili možnosť a 29. apríla 2025 sa zúčastnili na exkurzii, ktorú organizovala Katedra rusistiky FF UCM v Trnave. Mali tak možnosť spoznať bohatstvá ukryté v Apponyiho historickej knižnici v Oponiciach, tajomstvá literárnych odkazov v Slovanskom múzeu A. S. Puškina v Brodzanoch, ako aj zákutia krásneho Bojnického zámku.
Knižná zbierka rodu Apponyiovcov je známa dodnes pod názvom Apponyiovská knižnica (Bibliotheca Apponiana). Založil ju v roku 1774 gróf Anton Juraj Apponyi vo Viedni, neskôr sa knižničné zbierky sťahovali do Bratislavy, kde ich hojne využívali i štúrovci, a napokon našli svoje ideálne umiestnenie v rodovom kaštieli v Oponiciach, kde bolo za účelom umiestnenia knižnice vybudované severné krídlo kaštieľa. Na účastníkov exkurzie v podobe svojich diel čakali Niccolò Macchiavelli, Francesco Petrarca, Giordano Bruno, Galileo Galilei, Leonardo Da Vinci, Honoré de Balzac, Isaac Newton a mnoho ďalších významných autorov.
Literárne múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina v Brodzanoch je pracoviskom Slovenskej národnej knižnice v Martine. Najstaršia zmienka o kaštieli ako o rodovom sídle Brodziankovcov pochádza však z roku 1377. Po smrti A.S. Puškina toto miesto často navštevovala jeho manželka Natália a ich deti. V múzeu sú zhromaždené cenné rodinné pamiatky na významného spisovateľa, ako i informácie spojené s vydavateľskou a prekladovou činnosťou ruskej literatúry na Slovensku.
Treťou zastávkou nášho spoločného putovania bol Bojnický zámok, ktorý patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na našom území. Vďaka filmárom mali naši študenti možnosť vstúpiť priamo do rozprávky, ktorá sa tam v danom čase natáčala. Sme radi, že sme mohli spoločne stráviť slnečný deň naplnený množstvom informácií z oblasti histórie, literatúry a architektúry v neformálnej atmosfére.
Aktívna účasť študentov externého štúdia je samozrejmosťou rovnako ako v dennom štúdiu. Výborným príkladom je študent externého bakalárskeho štúdia Nemecký jazyk a kultúra v odbornom jazyku Karol Surový, ktorý sa 4. apríla 2025 zúčastnil medzinárodnej konferencie
„Wissenschaftliche Tagung für Germanistikstudierende 2025: Sprache und Literatur“ na Filozofickej fakulte Univerzity Vilnius v Litve ako referent s príspevkom „Die deutsche Übersetzung des Buchs Nexus von Yuval Noah Harari im Licht der Linguistik:
Eine korpusbasierte Analyse typischer Übersetzungsmuster“
Reprezentoval ako jediný slovenský účastník spomedzi ostatných prispievateľov z 11 krajín. V rámci svojej práce využil dostupné a bezplatné lingvistické nástroje na analýzu textu, ale aj svoje vlastné, keďže chýbali niektoré praktické prvky, sám si dokonca pripravil a naprogramoval isté nástroje.
Výsledok vyzerá zhruba takto:
