Kedysi som na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského musel mať v prednáškovej sieni mikrofón, pretože v nej sedelo 120 študentov. Dnes ich na Katedre máme iba zopár. Súvisí to s uplatniteľnosťou učiteľov nemčiny na trhu práce. Ak ju neštudujú ako dvojodbor, v školstve sa jednoducho neuživia, hovorí profesor Peter Ďurčo z Katedry germanistiky Filozofickej fakulty UCM v Trnave.
Vysokoškolský diplom ste získali v roku 1977 na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici v odbore ruština a nemčina. Štúdium ruského jazyka bolo v období socializmu pochopiteľnou voľbou, prečo ste sa však rozhodli skombinovať ho práve s nemčinou?
V živote som nemal veľké šťastie na učiteľov, výnimkou bol práve skvelý pán nemčinár na elektrotechnickej priemyslovke v Liptovskom Hrádku, na ktorú som chodil. So svojimi znalosťami mnohých jazykov a prístupom v učení ma v rámci jednej nepovinnej hodiny nemčiny natoľko oslovil, že som sa rozhodol ďalej študovať práve tento jazyk.
Za to, že som si z priemyslovky trúfol ísť študovať nemčinu na vysokú školu vďačím práve jemu. Ako hovorí Komenský, jedna hodina s dobrým učiteľom nahradí tisíc hodín samoštúdia.
Je po tých rokoch štúdia nemčiny, stále niečo, čím vás tento jazyk dokáže prekvapiť?
Prekvapuje ma každý deň. Nedávno som v rámci veľkého medzinárodného projektu robil webinár pre kolegov z celej Európy. Venujeme sa v ňom takzvaným ustáleným frazeologickým konštrukciám, teda konštrukciám, ktoré v jazyku ľudia bežne používajú. Ich použitie v rôznych kontextoch má však mnohé špecifiká a predstavujú tvrdý oriešok nielen pri učení sa cudzieho jazyka, ale aj pri konfrontačnom opise. Tieto frazeologické konštrukcie doteraz unikali lingvistickému, gramatickému aj lexikologickému opisu. Sú to slová či slovné spojenia, ktoré bežne používame najmä v hovorenom prejave. Keď však v jazyku idete do hĺbky, odhalíte mnoho kontextov, v ktorých sa dajú použiť v rôznych významoch alebo funkciách. V rámci projektu sa ich v rozsiahlych databázach snažíme vyhľadávať a skúmať ich gramatické, lexikálne a pragmatické vlastnosti z porovnávacieho hľadiska.
Viete uviesť nejaký príklad?
Napríklad zdanlivo banálne slovné spojenie “am Anfang”, ktoré do slovenčiny najskôr preložíte jednoducho ako “na začiatku”. Človek by povedal, že ho nemôže v ničom prekvapiť a jeho preklad je jednoznačný. Sú tu však aj mnohé ďalšie ekvivalenty ako od začiatku, zo začiatku, od počiatku, spočiatku, na počiatku.
“Pri výučbe a výskume nemčiny systematicky a dlhodobo využívam aj nové technológie a najnovšie aj umelú inteligenciu.”
V jednom projekte so španielskymi a nemeckými kolegami sme sa snažili vyriešiť, aké sú príčiny rôznych ekvivalentov pri prekladoch do slovenčiny či španielčiny, pretože ani zďaleka nie sú v rôznych kontextoch ľubovoľne zameniteľné. Tých situácií, v ktorých to slovné spojenie v nemčine môžete povedať, je obrovské množstvo. Zrazu neviete, na základe čoho istý ekvivalent v jednej vete použiť môžete a v inej nie. Pritom nejde o polysémiu.
Sú to teda slovné spojenia, ktoré vie vo vete použiť iba človek, ktorého rodným jazykom je nemčina?
Ani ten nie. Ak by ste mi mali vysvetliť, kedy v slovenčine použijete slovné spojenie “na začiatku” a kedy “zo začiatku”, vedeli by ste?
Nevedel.
Vidíte. Napriek tomu sú tam isté zákonitosti, na základe ktorých to dokážete identifikovať a práve tie sa v nemčine snažíme odhaľovať. To je oblasť, ktorej sa dlhodobo odborne venujem - lexikológia, slovná zásoba a idiomatika. Okrem toho však pri výučbe a výskume nemčiny systematicky a dlhodobo využívam aj nové technológie a najnovšie aj umelú inteligenciu. Pri našom vlastnom výskume, ale aj pri príprave študentov na všetkých stupňoch štúdia, kladieme na katedre veľký dôraz na autentickosť, exaktnosť a verifikovateľnosť dát, ktoré študenti spracúvajú vo svojich prácach.
Akým spôsobom?
Pripravujeme ich na to v rámci predmetu korpusová lingvistika. Študenti musia vedieť využívať štatistické údaje z obrovských jazykových korpusov, učíme ich používať formálne jazyky a gramatiky na formulovanie výskumných hypotéz a osvojujú si rôzne metódy korpusovej lingvistiky. Nevynechávame ani umelú inteligenciu. Hneď ako bol prvýkrát sprístupnený Chat GPT, spoločne so študentmi sme mu dali spracovávať zadania ich seminárnych prác. Otestovali sme si, v čom môže umelá inteligencia pomôcť a akým spôsobom je zatiaľ limitovaná napríklad v oblasti rozoznávania figuratívneho jazyka, teda najmä metafor, idiomatických javov a v prekladoch s preneseným významom slova. V rôznych kontextoch ich chatbot nedokázal vždy správne preložiť. Problémom preň boli napríklad aj frazeologizmy, príslovia a porekadlá. Myslím si však, že je len otázkou krátkeho času, keď aj toto hravo zvládne.
Ste dlhoročným členom Katedry germanistiky na Filozofickej fakulte UCM. Pôsobíte na nej od roku 2004. Prečo ste si vybrali práve túto fakultu?
Najprv sa musím vrátiť do minulosti, keďže to bola zaujímavá zhoda okolností. Od roku 1980 som pracoval v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra. V roku 1989 som ešte pred revolúciou získal Humboltovo štipendium určené na vedecko-výskumné pobyty. Rok a pol som vďaka nemu strávil na Univerzite a v Ústave nemeckého jazyka v Mannheime, kde som zažil aj pád Berlínskeho múru. Bolo to mimoriadne zaujímavé obdobie. Po zmene režimu som sa vrátil na Slovensko. Veľmi som sa tešil, bola tu eufória z prichádzajúcej demokracie, bol som plný nových zážitkov a vedomostí, mal som už v tom čase vydanú monografiu v západonemeckom vydavateľstve, čo na tú dobu rozhodne nebolo bežné.
V Jazykovednom ústave, do ktorého som sa vracal, však v období po revolúcii nastali veľké personálne zmeny, nepohodol som sa s vtedajším riaditeľom, preto som si povedal, že odtiaľ odídem. Prihlásil som sa na konkurz na vtedy novozaloženú Akadémiu policajného zboru, kde som zotrval 12 rokov.
Neberte to v zlom, ale čo má Akadémia policajného zboru spoločné s nemčinou?
Presne to isté sa ma pýtali aj kolegovia zo zahraničia. Bol som vedúci Katedry jazykov, na ktorej sa pre policajný zbor vyučovala ruština, nemčina, angličtina a francúzština. Keď sa zrazu otvorili hranice, prichádzali sem delegácie z celej Európy. Naši vtedajší funkcionári väčšinou neovládali cudzie jazyky, museli sme veľa prekladať, tlmočiť a sprevádzať ich - doma aj v zahraničí.
Ako ste sa odtiaľ dostali na FF UCM?
Keď som dal na Akadémii policajného zboru výpoveď, všetci hovorili: „Ten chlapec musel dostať nejakú veľmi lukratívnu prácu, keď odtiaľto odchádza.” Mal som vtedy dvojnásobný plat ako v „civile“. A hoci mi to nikto nechcel veriť, pravdou je, že som sa len začal nudiť. Pri pive som sa stretol s bývalou kolegyňou z Jazykovedného ústavu a povedal jej, že ma to tam už nebaví. Kontaktovala vtedajšiu dekanku FF UCM docentku Kozmovú, ktorá ma prijala.
“Dnešnú situáciu v akademickom prostredí všeobecne vnímam veľmi skepticky."
Zo začiatku som to považoval len za akúsi medzizastávku. Vďaka docentke Kozmovej, ktorá v mojich očiach ako jediná vtedy vedela, čo potrebuje akademické pracovisko, sme však Katedru germanistiky začali poctivo budovať. No a vidíte, už som tu 20 rokov a myslím si, že sme na nej za ten čas dosiahli všetko, čo sa dosiahnuť dalo.
Odpoveďou teda je, že ste sa na UCM dostali a aj na nej zotrvali vďaka bývalej dekanke Kozmovej.
Áno, aj. Hoci na moje veľké sklamanie, krátko nato už nebola dekankou. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby bol na každom pracovisku aspoň jeden kľúčový človek, ktorý je nadpriemerný, má dobré medzinárodné kontakty a projektové skúsenosti, vie určiť smer výskumu a samozrejme, vie čo a ako treba robiť a motivovať ostatných kolegov. Práve vďaka nemu dostane celý tím správny impulz. Hovoríme však o období spred 20 rokov. Dnes je v rámci akademického prostredia v tomto ohľade bohužiaľ úplne iná doba. Dnešnú situáciu v akademickom prostredí všeobecne vnímam veľmi skepticky. Administratívne a byrokratické zásahy zdeformovali toto prostredie do takej miery, že dnes počty a umiestnenie publikácií, či počty citácií už nemusia nič vypovedať o skutočnej kvalite.
V akom zmysle?
V tej súčasnej nutnosti hromadiť publikácie a naháňať sa za citáciami a ohlasmi. Keby to aspoň bolo objektívne a poctivé, nič nepoviem. Všetci sa však sústreďujú len na tú jednu nešťastnú “tabuľku plnenia kritérií”, vďaka čomu vznikajú rôzne “citačné krúžky”. Poskytuje to priestor pre špekulantov, ktorí sa vedia pohybovať v mútnych vodách akademického podsvetia, aby si vytvorili impozantný akademický kádrový profil. Viete ako to volám? Musel som si na to totiž vymyslieť vlastný výraz. Kategorizačná karentomaniakálna obsesia. Skrátka, na základe kvantitatívnych kritérií sa nedá odlíšiť kvalita od nekvality.
Niet divu, že máme v akademickom prostredí problémy s predátorskými časopismi, ktoré používajú rôzne triky aj na zvyšovanie impact faktora a kvartilov. Okrem iného operujú aj s tým, že ak budete časopis citovať, na publikovanie v ňom dostanete zľavu. Javí sa to tak, že to všetci akceptujú. Od odborných asistentov, až po rektorov. Akademická obec si to však spôsobuje sama. Bohužiaľ, tak je nastavený celý systém. Pokiaľ to prináša peniaze, nikto proti nemu iniciatívne nepôjde, inak by si uškodil. V úvodzovkách šikovní vydavatelia a majitelia databázovaných časopisov len využívajú business model, ktorý sme sami stvorili a udržiavame ho pri živote. Človek, ktorý má silnú vnútornú integritu, vysokú profesionálnu morálku a nepublikuje nič, pod čo by sa bez hanby nepodpísal, respektíve nepripísal, v takomto prostredí prežije len ťažko. Ak za tri roky vyprodukuje jednu naozaj kvalitnú štúdiu alebo monografiu, dostane veľmi nízke hodnotenie a potom o docentúre môže len snívať. Solídny a poctivý výskum je však časovo veľmi náročný.
V oblasti, ktorej sa vo svojej vedecko-výskumnej práci venujem, existujú dve významné medzinárodné vedecké spoločnosti. Je to Frazeologická komisia pri Medzinárodnom komitéte slavistov a Európska asociácia pre frazeológiu. Obe organizácie pravidelne usporadúvajú kongresy a konferencie. Bolo pre mňa vždy kľúčové publikovať práve v zborníkoch z týchto konferencií, keďže výstupy z nich boli vo vedeckej komunite okamžite široko reflektované. Ešte aj po rokoch sú z týchto pamätných konferencií znova a znova citované mnohé príspevky. Ako vieme, v našom systéme dotácií sú však konferenčné príspevky takmer bezcenné.
V septembri 2023 ste ako spoluautor projektu Slovníkového portálu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra získali Cenu Slovenskej akadémie vied za popularizáciu vedy. V čom tento projekt spočíval?
Vo vytvorení webového Slovníkového portálu, ktorý je komukoľvek k dispozícii online. Je to ocenenie veľkého kolektívu ľudí, ktorí na ňom pracujú desaťročia. Môžete tam okrem rôznych slovníkov nájsť aj databázu priezvisk a urbanoným. V polovici deväťdesiatych rokov som sa zúčastnil veľkého medzinárodného projektu o výslovnosti mien a dáta za slovenčinu som poskytol práve do tohto slovníkového portálu. Na základe online databázy môžete po zadaní priezviska zistiť, v akom počte a v akých konkrétnych lokalitách sa dané priezvisko na Slovensku nachádza, alebo naopak, môžete tiež zistiť výskyt priezvisk v konkrétnej lokalite.
Akýkoľvek človek si teda v databáze môže vyhľadať svoje priezvisko a zistiť, v akých regiónoch sa vyskytuje najčastejšie a kde možno žijú jeho vzdialenejší príbuzní, o ktorých ani nevie?
Áno. Napríklad priezvisko Šarközi má takmer štyridsať ortografických variantov. Do slovníkového portálu som poskytol tiež databázu urbanoným, teda názvov miest a ulíc v konkrétnych lokalitách. Môžete teda vyhľadávať všetky urbanonymá v jednej lokalite, alebo všetky lokality s jedným urbanonymom. Zadáte si napríklad Ulicu partizánov a databáza vám vyhľadá, v akých lokalitách na Slovensku sa nachádza.
“Nepotrebujeme desať či jedenásť katedier germanistiky. Stačili by aj tri-štyri, ale excelentné a personálne kvalitne obsadené.”
Treba však povedať, že ide o údaje platné v roku 1995, keď som na spomínanom medzinárodnom projekte ukončil prácu. Dnes by sa mal takýto výskum zopakovať. Na pozadí tejto referenčnej databázy by sme určite získali veľmi zaujímavý obraz o zmenách za ostatných tridsať rokov.
Predpokladám, že Ulica partizánov sa bude nachádzať predovšetkým v lokalitách, v ktorých sa kedysi bojovalo v Slovenskom národnom povstaní.
Nie. Nachádza sa v každom meste či väčšej dedine. Urbanonymá sú osobitou výpoveďou aj o tom, aké dejinné udalosti alebo osobnosti považujeme v našej histórii za dôležité. Zmeny názvov zase ukazujú, ako sa v nás mení to, čo považujeme za kľúčové. Veľa to vypovedá o našej mentalite a vzťahu k našej histórii.
Som z generácie, ktorá sa na základnej škole ešte povinne učila iba jeden cudzí jazyk. Moja mama sa kvôli geografickej blízkosti Rakúska rozhodla dať ma na nemčinu. Mám však pocit, že v posledných rokoch kvôli boomu angličtiny upadla nemčina do úzadia. Je to len môj pocit, alebo to pociťujete aj vy?
Jednoznačne. Kedysi, keď som ešte učil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, musel som mať v hlavnej prednáškovej sieni mikrofón, pretože v nej sedelo 120 študentov. Dnes ich na Katedre germanistiky máme iba zopár. Veľmi úzko to súvisí aj s uplatniteľnosťou učiteľov nemčiny na trhu práce. Ak ju neštudujú ako dvojodbor s iným cudzím jazykom alebo predmetom, v školstve sa jednoducho neuživia. Myslím si však, že dnes už na Slovensku naozaj nepotrebujeme desať či jedenásť katedier germanistiky. Stačili by aj tri-štyri, ale excelentné a personálne kvalitne obsadené špičkovými odborníkmi.
A nie jo tak?
Kolegovia na katedrách sú skvelí nemčinári, ale keby ste mi povedali, aby som vymenoval troch významných, svetovo uznávaných súčasných slovenských germanistov, nevedel by som povedať ani jedno meno.
Angličtine tiež výrazne pomohlo, keď ju slovenské školstvo pred pár rokmi začalo uprednostňovať na úkor iných cudzích jazykov a stala sa v učebných osnovách na základných školách od tretieho ročníka povinnou. Bolo to správne rozhodnutie?
Nebolo. Toto rozhodnutie pochovalo nielen nemčinu, ale aj iné jazyky - napríklad francúzštinu. Pred vstupom Slovenska do EÚ mali pritom politici plné ústa rečí o tom, že ak sa chceme ako malý národ uplatniť na európskom trhu, musíme plynulo ovládať aspoň dva cudzie jazyky. Na druhej strane, je to vec trhu. Aj samotní Nemci uprednostňujú v mnohých sférach angličtinu.
Presne tak. Nemecko je ale predsa dlhodobo náš najväčší obchodný partner. Podľa informácií Denníka N z januára 2018 však u nás rakúske a nemecké firmy stojí mimoriadne úsilie nájsť zamestnancov, ktorí hovoria po nemecky. Znalosť nemčiny by teda v súčasnosti na trhu práce mala byť výraznou výhodou.
Na webe katedry máme slogan: „Príď študovať nemčinu a určite nájdeš zamestnanie.” To, že je na trhu práce tento jazyk žiadaný, nám ukazuje aj vysoký počet externých študentov, ktorí prichádzajú z praxe práve kvôli tomu, že od nich ovládanie nemčiny požaduje ich zamestnávateľ. Keďže môžu študovať aj diaľkovo - online formou, máme aj externých študentov, ktorí žijú a pracujú v zahraničí.
Na akých pracovných pozíciách sa Vaši absolventi uplatňujú najčastejšie? Len doplním, že na katedre poskytujete štúdium nemeckého jazyka a literatúry v odbornej komunikácii alebo učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry v kombinácii s iným predmetom.
Nemám presné informácie o tom, na akých pozíciach sa uplatňujú. Čo však viem je, že nevyrábame žiadnych nezamestnaných absolventov. Veľká väčšina z nich nám však po ukončení štúdia odchádza do zahraničia.
Slováci nemčinu v porovnaní s angličtinou vnímajú ako podstatne náročnejší jazyk predovšetkým kvôli odlišnému skloňovaniu aj časovaniu. Mnoho ľudí ju dokonca považuje za najškaredší jazyk na svete, ktorý na prvé počutie znie, akoby sa dvaja ľudia hádali. Stretávate sa s týmito negatívnymi nálepkami aj v súčasnosti?
Je pravda, že nemčina je na počutie tvrdší jazyk a určite nie je tak ľubozvučná ako taliančina či francúzština. S tým, že by mi niekto povedal, že ju nejde študovať preto, že je škaredá, sa ale nestretávam. Častejšie to býva odôvodňované tým, že je kvôli spomínanej gramatike ťažká. Vždy sa pri tomto argumente iba smejem.
“Máme študentov s excelentnou nemčinou a naopak, aj veľmi slabých poslucháčov.”
Nemčina nemá v porovnaní s inými jazykmi, napríklad slovenčinou či poľštinou, vôbec ťažkú gramatiku. Jej morfológia je pravidelná, ľahko zapamätateľná, fakticky bez výnimiek. Slovanské jazyky s ich skloňovaním podstatných mien, časovaním slovies, či s početnými výnimkami musia byť pre cudzincov hotové peklo.
Na štúdium jazykov na vysokej škole musí mať uchádzač pomerne kvalitný základ minimálne zo strednej školy. S akou úrovňou k vám prichádzajú noví študenti?
Tým, že nemáme prijímacie skúšky, s veľmi nevyrovnanou. Máme študentov s excelentnou nemčinou a naopak, aj veľmi slabých poslucháčov. Niekedy majú problém s elementárnymi vecami, bez znalostí ktorých by sa človek v minulosti nikdy neodhodlal ísť tento jazyk študovať na vysokú školu. Niektorí študenti si Katedru germanistiky mýlia s jazykovými kurzami a potom sú prekvapení, aké náročné to je. Ak pracujete v Rakúsku v sklade, naozaj nepotrebujete byť majstrom jazyka. Pri slabších študentoch sa vždy pýtam, kto ich, preboha, na strednej škole učil nemčinu (smiech). Absolventov štúdia teda máme áčkových, ale aj éčkových. Diplom majú všetci rovnaký, tí druhí by však v žiadnom prípade nemali ísť učiť.
Aká je podľa vás budúcnosť štúdia cudzích jazykov či odboru Filológia?
V bežnej konverzácii človek v budúcnosti možno vôbec nebude potrebovať ovládať cudzí jazyk. Zvládne to zaňho prekladač, ktorý mu vo vysokej kvalite okamžite preloží ľubovoľný text, prípadne mu mobil simultánne pretlmočí hovor do akéhokoľvek jazyka. Čoraz potrebnejší však budú špecialisti, ktorí budú tieto programy a aplikácie vytvárať. Preto veľmi ľutujem, že sa nám aj napriek snahe asi spred pätnástich rokov nepodarilo zaviesť študijný program Cudzie jazyky – Informatika, hoci sme taký spis predložili. V súčasnosti majú počítačoví lingvisti otvorené dvere dokorán kdekoľvek na svete. Tu nám ušiel rýchlik. Aj v budúcnosti však budeme potrebovať dobrých učiteľov cudzích jazykov a vedcov – filológov, ktorí nám budú vedieť sprostredkovať krásu cudzích jazykov, literatúr a kultúr.
Foto: Sofiia Yurasova