V dňoch 18. a 19. mája 2023 sa na pôde Daugavpilskej univerzity (Lotyšsko) konal 26. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie Slovanské čítania (Славянские чтения), na ktorej sa zúčastnilo viac ako 50 účastníkov z Lotyšska, Litvy, Estónska, Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, USA, Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska. Spoluorganizátormi tohto ročníka bol Inštitút slovanskej filológie Wroclawskej univerzity (Poľsko) a Katedra rusistiky FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Konferencia má vo svetovom meradle bohatú tradíciu, pretože sa organizuje od roku 1991. Jej primárnym cieľom je prezentácia vedeckých bádaní o aktuálnych problémoch slavistiky, ako aj diskusia o zákonitostiach vývoja slovanských jazykov a literatúr v širšom kontexte neslovanskej kultúry.
Na konferencii slavisti diskutovali v rámci šiestich tematických skupín, a to: Slovanské jazyky: história a súčasnosť; Slovanské kultúrne tradície a folklór; Slovansko-baltské jazykové, literárne a kultúrne väzby; Slovanská literatúra vo svetovom kontexte; Inovatívne metódy výučby ruštiny pre zahraničných študentov; Diela Friedricha Gorensteina.
Na plenárnom zasadnutí Katedru rusistiky prezentovali dr. Olga Iermachková a dr. Andrea Spišiaková, ktoré vystúpili s príspevkom na tému „Univerbácia v slovanských jazykoch“. V sekcii „Slovanská literatúra a kultúra vo svetovom kontexte“ prof. Josef Dohnal prednášal na tému „Poznámky K. Leontieva k Dostojevského Puškinovej reči” a doc. Grominová predstavila tému umeleckého modelu sveta v „poézii ticha” G. Ajgiho a jeho recepcie v slovenskom kultúrnom priestore. Dr. Marianna Figedyová spolu s doc. Lukášom Gajarským oboznámili kolegov s príspevkom o zobrazení ruských reálií v súčasnej slovenskej literatúre. V sekcii „Slovanské jazyky: história a súčasnosť“ prof. Oleh Tyshchenko s dr. Mariannou Figedyovou predstavili štúdiu, venovanú vlastnostiam prekladu slovných vzorcov vo folklórnych textoch.
Spoluorganizácia medzinárodnej vedeckej konferencie mala pre všetky partnerské univerzity veľký význam, pretože svedčí o snahe a ochote aj naďalej upevňovať spoluprácu na medzinárodnej úrovni a v neposlednom rade aj o dobrých vzťahoch medzi kolegami – slavistami.