Projekt IT Učiteľ: výskumno-vývojová spolupráca FF UCM a FITECH s.r.o.

Projekt IT Učiteľ je koncipovaný ako interdisciplinárna výskumno-vývojová iniciatíva na rozhraní pedagogiky, informačných technológií a aplikovaného výskumu. Vychádza z predpokladu, že digitalizácia školstva nemôže byť redukovaná na technologickú infraštruktúru, ale musí byť ukotvená v pedagogickej teórii a empirických dátach.

Teoretickým rámcom projektu sú:

• princípy kompetenčne orientovaného vzdelávania,
• koncept digitalizácie ako podpory učenia, nie jeho náhrady,
• odporúčania OECD a EÚ (Digital Education Action Plan 2021–2027),
• dôraz na kritické myslenie, individualizáciu a inkluzívnosť vzdelávania.
  

Projekt zároveň reflektuje aktuálny stav, v ktorom umelá inteligencia už vstupuje do vzdelávania spontánne, bez systematického riadenia, čo vytvára potrebu jej metodického ukotvenia.

Projekt je realizovaný v modeli spolupráce medzi akademickou sférou a technologickým partnerom:

• Garant projektu: Filozofická fakulta UCM v Trnave
• Realizátor vývoja: FITECH, s.r.o.
• Spolupracujúce inštitúcie: základné, stredné a vysoké školy zapojené do výskumu

Takto nastavený model umožňuje prepájanie teoretického výskumu s praktickou implementáciou a testovaním v reálnom školskom prostredí.

Hlavným cieľom výskumno-vývojovej aktivity bolo empiricky overiť spoločenskú a pedagogickú akceptáciu AI nástroja typu „digitálny učiteľ“.

Z toho vyplývali kľúčové výskumné otázky:

• Do akej miery sú jednotlivé cieľové skupiny pripravené využívať AI vo vzdelávaní?
• Je koncept IT Učiteľa vnímaný ako podpora alebo ohrozenie pedagogickej práce?
• Aké funkčné vlastnosti a podmienky sú nevyhnutné pre jeho akceptáciu?
• Aké riziká respondenti identifikujú a ako ich možno minimalizovať?
  

Cieľom nebolo testovanie technológie ako takej, ale validácia jej spoločenskej a pedagogickej relevance.

Výskum bol realizovaný formou štruktúrovaného dotazníkového zisťovania s dôrazom na kvalitatívnu interpretáciu dát.

Výskumný súbor

Do výskumu sa zapojilo celkovo 420 respondentov, rozdelených do štyroch skupín:

• žiaci základných a stredných škôl,
• vysokoškolskí študenti (nepedagogické odbory),
• študenti pedagogiky,
• aktívni učitelia.
  

Zameranie zisťovania

Dotazníky sa sústredili na:

• vnímanie umelej inteligencie,
• očakávané prínosy,
• preferované formy interakcie,
• mieru dôvery a kontroly nad obsahom,
• identifikáciu rizík.

Metodologicky išlo o výskum zameraný na postojové a percepčné aspekty, nie na meranie výkonu alebo digitálnej gramotnosti.

5.1 Pripravenosť systému

Výsledky ukazujú vysokú mieru pripravenosti školského prostredia:

• 75–85 % respondentov vníma AI vo vzdelávaní pozitívne alebo podmienečne pozitívne
• systém nevykazuje výrazný odpor voči inováciám

Tento výsledok je zásadný – projekt nevstupuje do konfliktného prostredia, ale do prostredia otvoreného transformácii.

5.2 Postoje žiakov a študentov

Žiaci a študenti vykazujú vysokú mieru akceptácie:

• cca 80 % pozitívnych alebo zvedavých postojov,
• viac ako 70 % ochota aktívne využívať AI nástroje

Preferované prínosy:

• dostupnosť obsahu 24/7,
• personalizácia učenia,
• interaktívnosť a multimediálnosť.

Dôležitým zistením je, že AI je vnímaná ako asistent učenia, nie náhrada učiteľa.

5.3 Postoje učiteľov a pedagogickej obce

Pedagogická obec vykazuje tzv. opatrný optimizmus:

• viac ako 80 % budúcich učiteľov podporuje využitie AI,
• cca 70–80 % ju vníma ako doplnkový nástroj

Kľúčové podmienky akceptácie:

• zachovanie kontroly nad obsahom,
• metodické ukotvenie,
• etické používanie technológie.

5.4 Vnímané prínosy projektu

Najčastejšie identifikované prínosy:

• individualizácia výučby (60–70 %),
• zvýšenie motivácie žiakov (cca 60 %),
• úspora času učiteľa (50–60 %),
• dostupnosť obsahu (cca 65 %).

Projekt tak vykazuje potenciál zvyšovať efektivitu aj kvalitu vzdelávania.

Výskum identifikoval viaceré riziká:

• nepresnosť generovaného obsahu,
• technologická závislosť,
• oslabenie osobného kontaktu vo výučbe.

Zároveň platí:

• riziká nie sú odmietnutím technológie,
• predstavujú požiadavku na jej regulované a metodické využitie.

Z pohľadu výskumu ide skôr o riadené premenné než bariéry implementácie.

Výsledky potvrdzujú, že:

• digitalizácia školstva musí byť systémová a metodicky riadená,
• AI má potenciál posilňovať pedagogickú rolu učiteľa,
• kľúčovým faktorom úspechu je kvalita obsahu a jeho kurátorovanie.

Projekt IT Učiteľ tak predstavuje model, ktorý prepája:

• technologické riešenie,
• pedagogickú metodiku,
• empirické dáta.

Na základe výskumu sa odporúča:

• realizácia pilotného testovania v školách,
• vývoj hardvérového riešenia typu „plug-and-play“,
• tvorba metodických manuálov pre pedagógov,
• zapojenie univerzít do kurátorovania obsahu a validácie výstupov.

Ďalšia fáza bude mať experimentálny charakter a zameria sa na reálne dopady na kvalitu vzdelávania.