Vážení členovia akademickej obce Filozofickej fakulty UCM v Trnave,
dňa 20. februára 2024 o 10.00 hod. sa uskutoční zasadnutie Akademického senátu Filozofickej fakulty UCM v Trnave v miestnosti č. 302 v hlavnej budove UCM v Trnave.
Zasadnutie AS FF UCM je verejné.
Kolegyne z University of Silesia v Katowiciach absolvujú v termíne 12.2. - 16.2. 2024 na FF UCM mobilitu Erasmus+. Mobility sa zúčastňujú: prof. Jolanta Suchodolska, Dr. Sylwia Ryszawy, Dr. Katarzyna Jas a Dr. Barbara Chojnacka-Szynaszko.
Súčasťou realizovanej mobility bolo aj pracovné stretnutie s členmi katedry pedagogiky FF UCM v Trnave, zamerané na rozšírenie možností zintenzívnenia spolupráce medzi obidvoma pracoviskami najmä vo vedecko-výskumnej oblasti. Výsledkom pracovného stretnutia je plánovaný spoločný výskum zameraný na komparáciu vývoja vybranej problematiky v pedagogike v Poľsku a na Slovensku.
Dňa 23. februára 2024 sa v Aule Jozefa Matúša na Bučianskej ulici v Trnave uskutočnia promócie absolventiek a absolventov bakalárskeho a magisterského štúdia, ktorí ukončili štúdium štátnou skúškou v januári 2024.
Všetkým absolventkám a absolventom srdečne blahoželáme k úspešnému ukončeniu štúdia a prajeme veľa úspechov v osobnom i pracovnom živote.
Dňa 26. januára 2024 jeden z členov Katedry germanistiky FF UCM, PhDr. Ján Demčišák, PhD., vystúpil s pozvanou prednáškou na pôde Humboldtovej univerzity v Berlíne, ktorá je podľa celosvetového hodnotenia Times Higher Education (THE) World University Rankings 87. najlepšou univerzitou na svete a 4. nejlepšou v Nemecku.
Jeho prednáška pod názvom „Brecht v trojuholníku – k vzorom a schémam queerového čítania“ bola otvárajúcou prednáškou workshopu na tému „Texte – Queer – Lesen“ organizovanom interdisciplinárnym výskumným centrom s názvom „Kultúrne dejiny sexuality“, ktoré sa zaoberá otázkami súvisiacimi s kultúrnymi dejinami sexuality v 19. a 20. storočí z literárnej, kulturologickej a historickej perspektívy.
Táto pozvaná prednáška bola o to výnimočnejšia, že na spomínanom vedeckom podujatí zazneli celkovo príspevky len troch prednášajúcich a šlo o jediný príspevok tzv. zahraničnej germanistiky. Každá prednáška pritom otvárala samostatný diskusný blok a odbornú rozpravu v oblastiach „Queerové čítanie v praxi“, „Rola čitateľa/čitateľky“ a „Text a túžba“.
Cieľom všetkých troch pozvaných prednášok bolo priniesť diferencované pohľady a nové impulzy pre riešenie aktuálneho výskumného projektu na Inštitúte nemeckej literatúry HU v Berlíne, ktorý je venovaný metodológii queer reading a nemeckej literatúre rokov 1872-1994 písanej v znamení paragrafu 175. Projekt je financovaný významnou nadáciou Fritz Thyssen Stiftung.
Dňa 7. februára Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave otvorila svoje brány pre viac ako 200 záujemcov o štúdium.
Na dni otvorených dverí FF UCM mali títo záujemci možnosť nájsť všetkých 9 katedier fakulty so širokou ponukou študijných programov:
1. Katedru psychológie
2. Katedru etnológie a mimoeurópskych štúdií
3. Katedru filozofie a aplikovanej filozofie
4. Katedru historických vied a stredoeurópskych štúdií
5. Katedru rusistiky
6. Katedru germanistiky
7. Katedru anglistiky a amerikanistiky
8. Katedru slovenského jazyka a literatúry
9. Katedru pedagogiky
Kedysi som na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského musel mať v prednáškovej sieni mikrofón, pretože v nej sedelo 120 študentov. Dnes ich na Katedre máme iba zopár. Súvisí to s uplatniteľnosťou učiteľov nemčiny na trhu práce. Ak ju neštudujú ako dvojodbor, v školstve sa jednoducho neuživia, hovorí profesor Peter Ďurčo z Katedry germanistiky Filozofickej fakulty UCM v Trnave.
Vysokoškolský diplom ste získali v roku 1977 na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici v odbore ruština a nemčina. Štúdium ruského jazyka bolo v období socializmu pochopiteľnou voľbou, prečo ste sa však rozhodli skombinovať ho práve s nemčinou?
V živote som nemal veľké šťastie na učiteľov, výnimkou bol práve skvelý pán nemčinár na elektrotechnickej priemyslovke v Liptovskom Hrádku, na ktorú som chodil. So svojimi znalosťami mnohých jazykov a prístupom v učení ma v rámci jednej nepovinnej hodiny nemčiny natoľko oslovil, že som sa rozhodol ďalej študovať práve tento jazyk.
Za to, že som si z priemyslovky trúfol ísť študovať nemčinu na vysokú školu vďačím práve jemu. Ako hovorí Komenský, jedna hodina s dobrým učiteľom nahradí tisíc hodín samoštúdia.
Je po tých rokoch štúdia nemčiny, stále niečo, čím vás tento jazyk dokáže prekvapiť?
Prekvapuje ma každý deň. Nedávno som v rámci veľkého medzinárodného projektu robil webinár pre kolegov z celej Európy. Venujeme sa v ňom takzvaným ustáleným frazeologickým konštrukciám, teda konštrukciám, ktoré v jazyku ľudia bežne používajú. Ich použitie v rôznych kontextoch má však mnohé špecifiká a predstavujú tvrdý oriešok nielen pri učení sa cudzieho jazyka, ale aj pri konfrontačnom opise. Tieto frazeologické konštrukcie doteraz unikali lingvistickému, gramatickému aj lexikologickému opisu. Sú to slová či slovné spojenia, ktoré bežne používame najmä v hovorenom prejave. Keď však v jazyku idete do hĺbky, odhalíte mnoho kontextov, v ktorých sa dajú použiť v rôznych významoch alebo funkciách. V rámci projektu sa ich v rozsiahlych databázach snažíme vyhľadávať a skúmať ich gramatické, lexikálne a pragmatické vlastnosti z porovnávacieho hľadiska.
Viete uviesť nejaký príklad?
Napríklad zdanlivo banálne slovné spojenie “am Anfang”, ktoré do slovenčiny najskôr preložíte jednoducho ako “na začiatku”. Človek by povedal, že ho nemôže v ničom prekvapiť a jeho preklad je jednoznačný. Sú tu však aj mnohé ďalšie ekvivalenty ako od začiatku, zo začiatku, od počiatku, spočiatku, na počiatku.
“Pri výučbe a výskume nemčiny systematicky a dlhodobo využívam aj nové technológie a najnovšie aj umelú inteligenciu.”
V jednom projekte so španielskymi a nemeckými kolegami sme sa snažili vyriešiť, aké sú príčiny rôznych ekvivalentov pri prekladoch do slovenčiny či španielčiny, pretože ani zďaleka nie sú v rôznych kontextoch ľubovoľne zameniteľné. Tých situácií, v ktorých to slovné spojenie v nemčine môžete povedať, je obrovské množstvo. Zrazu neviete, na základe čoho istý ekvivalent v jednej vete použiť môžete a v inej nie. Pritom nejde o polysémiu.
Sú to teda slovné spojenia, ktoré vie vo vete použiť iba človek, ktorého rodným jazykom je nemčina?
Ani ten nie. Ak by ste mi mali vysvetliť, kedy v slovenčine použijete slovné spojenie “na začiatku” a kedy “zo začiatku”, vedeli by ste?
Nevedel.
Vidíte. Napriek tomu sú tam isté zákonitosti, na základe ktorých to dokážete identifikovať a práve tie sa v nemčine snažíme odhaľovať. To je oblasť, ktorej sa dlhodobo odborne venujem - lexikológia, slovná zásoba a idiomatika. Okrem toho však pri výučbe a výskume nemčiny systematicky a dlhodobo využívam aj nové technológie a najnovšie aj umelú inteligenciu. Pri našom vlastnom výskume, ale aj pri príprave študentov na všetkých stupňoch štúdia, kladieme na katedre veľký dôraz na autentickosť, exaktnosť a verifikovateľnosť dát, ktoré študenti spracúvajú vo svojich prácach.
Akým spôsobom?
Pripravujeme ich na to v rámci predmetu korpusová lingvistika. Študenti musia vedieť využívať štatistické údaje z obrovských jazykových korpusov, učíme ich používať formálne jazyky a gramatiky na formulovanie výskumných hypotéz a osvojujú si rôzne metódy korpusovej lingvistiky. Nevynechávame ani umelú inteligenciu. Hneď ako bol prvýkrát sprístupnený Chat GPT, spoločne so študentmi sme mu dali spracovávať zadania ich seminárnych prác. Otestovali sme si, v čom môže umelá inteligencia pomôcť a akým spôsobom je zatiaľ limitovaná napríklad v oblasti rozoznávania figuratívneho jazyka, teda najmä metafor, idiomatických javov a v prekladoch s preneseným významom slova. V rôznych kontextoch ich chatbot nedokázal vždy správne preložiť. Problémom preň boli napríklad aj frazeologizmy, príslovia a porekadlá. Myslím si však, že je len otázkou krátkeho času, keď aj toto hravo zvládne.
Ste dlhoročným členom Katedry germanistiky na Filozofickej fakulte UCM. Pôsobíte na nej od roku 2004. Prečo ste si vybrali práve túto fakultu?
Najprv sa musím vrátiť do minulosti, keďže to bola zaujímavá zhoda okolností. Od roku 1980 som pracoval v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra. V roku 1989 som ešte pred revolúciou získal Humboltovo štipendium určené na vedecko-výskumné pobyty. Rok a pol som vďaka nemu strávil na Univerzite a v Ústave nemeckého jazyka v Mannheime, kde som zažil aj pád Berlínskeho múru. Bolo to mimoriadne zaujímavé obdobie. Po zmene režimu som sa vrátil na Slovensko. Veľmi som sa tešil, bola tu eufória z prichádzajúcej demokracie, bol som plný nových zážitkov a vedomostí, mal som už v tom čase vydanú monografiu v západonemeckom vydavateľstve, čo na tú dobu rozhodne nebolo bežné.
V Jazykovednom ústave, do ktorého som sa vracal, však v období po revolúcii nastali veľké personálne zmeny, nepohodol som sa s vtedajším riaditeľom, preto som si povedal, že odtiaľ odídem. Prihlásil som sa na konkurz na vtedy novozaloženú Akadémiu policajného zboru, kde som zotrval 12 rokov.
Neberte to v zlom, ale čo má Akadémia policajného zboru spoločné s nemčinou?
Presne to isté sa ma pýtali aj kolegovia zo zahraničia. Bol som vedúci Katedry jazykov, na ktorej sa pre policajný zbor vyučovala ruština, nemčina, angličtina a francúzština. Keď sa zrazu otvorili hranice, prichádzali sem delegácie z celej Európy. Naši vtedajší funkcionári väčšinou neovládali cudzie jazyky, museli sme veľa prekladať, tlmočiť a sprevádzať ich - doma aj v zahraničí.
Ako ste sa odtiaľ dostali na FF UCM?
Keď som dal na Akadémii policajného zboru výpoveď, všetci hovorili: „Ten chlapec musel dostať nejakú veľmi lukratívnu prácu, keď odtiaľto odchádza.” Mal som vtedy dvojnásobný plat ako v „civile“. A hoci mi to nikto nechcel veriť, pravdou je, že som sa len začal nudiť. Pri pive som sa stretol s bývalou kolegyňou z Jazykovedného ústavu a povedal jej, že ma to tam už nebaví. Kontaktovala vtedajšiu dekanku FF UCM docentku Kozmovú, ktorá ma prijala.
“Dnešnú situáciu v akademickom prostredí všeobecne vnímam veľmi skepticky."
Zo začiatku som to považoval len za akúsi medzizastávku. Vďaka docentke Kozmovej, ktorá v mojich očiach ako jediná vtedy vedela, čo potrebuje akademické pracovisko, sme však Katedru germanistiky začali poctivo budovať. No a vidíte, už som tu 20 rokov a myslím si, že sme na nej za ten čas dosiahli všetko, čo sa dosiahnuť dalo.
Odpoveďou teda je, že ste sa na UCM dostali a aj na nej zotrvali vďaka bývalej dekanke Kozmovej.
Áno, aj. Hoci na moje veľké sklamanie, krátko nato už nebola dekankou. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby bol na každom pracovisku aspoň jeden kľúčový človek, ktorý je nadpriemerný, má dobré medzinárodné kontakty a projektové skúsenosti, vie určiť smer výskumu a samozrejme, vie čo a ako treba robiť a motivovať ostatných kolegov. Práve vďaka nemu dostane celý tím správny impulz. Hovoríme však o období spred 20 rokov. Dnes je v rámci akademického prostredia v tomto ohľade bohužiaľ úplne iná doba. Dnešnú situáciu v akademickom prostredí všeobecne vnímam veľmi skepticky. Administratívne a byrokratické zásahy zdeformovali toto prostredie do takej miery, že dnes počty a umiestnenie publikácií, či počty citácií už nemusia nič vypovedať o skutočnej kvalite.
V akom zmysle?
V tej súčasnej nutnosti hromadiť publikácie a naháňať sa za citáciami a ohlasmi. Keby to aspoň bolo objektívne a poctivé, nič nepoviem. Všetci sa však sústreďujú len na tú jednu nešťastnú “tabuľku plnenia kritérií”, vďaka čomu vznikajú rôzne “citačné krúžky”. Poskytuje to priestor pre špekulantov, ktorí sa vedia pohybovať v mútnych vodách akademického podsvetia, aby si vytvorili impozantný akademický kádrový profil. Viete ako to volám? Musel som si na to totiž vymyslieť vlastný výraz. Kategorizačná karentomaniakálna obsesia. Skrátka, na základe kvantitatívnych kritérií sa nedá odlíšiť kvalita od nekvality.
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave vyhlasuje výberové konanie na zahraničné mobility realizované prostredníctvom programu Erasmus+ pre medzinárodnú kreditovú mobilitu (KA 171) projekty č. 2022-1-SK01-KA171-HED-000069533 a č. 2023-1-SK01-KA171-HED-000134820.
Termín realizácie mobility: LS 2023/24, ZS 2024/25
Oprávnenými účastníkmi mobilít sú:
· pedagogickí i nepedagogickí zamestnanci, ktorí sú zamestnaní na UCM plný úväzok (mobility STA/STT),
· študenti doktorandského stupňa štúdia (mobility SMS).
Dňa 7. februára 2024 sa bude v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. konať v hlavnej budove UCM na Námestí Jozefa Herdu 2, Deň Otvorených Dverí FF UCM v Trnave.
Svoje zastúpenie tu bude mať všetkých 9 našich katedier, ktoré Vám predstavia aj možnosti štúdia!
Tešíme sa na účasť!
Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave získala diplom za získanie titulu 3. najnavštevovanejšej fakulty na portáli VysokeSkoly.sk v kategórií Humanitné a spoločenské vedy za akademický rok 2022/2023.
Ďakujeme Vám!
Dňa 9.1.2024 sa na Filozofickej fakulte UCM v rámci projektu Erasmus+ 2022-1-SK01-KA171-HED-000069533 uskutočnilo stretnutie s predstaviteľmi Ostrozskej akadémie, Ukrajina. Konkrétne išlo o stretnutie s Dmytro Ševčuk (prorektor pre vedeckú a pedagogickú činnosť) a Maksym Karpovec (dekan inštitútu sociálneho a humanitného manažmentu).
Výsledkom stretnutia bola diskusia o možnostiach prehĺbenia spolupráce medzi Filozofickou fakultou UCM a Ostrozskej akadémie.